Bloghttp://annasedlackova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskV čakárni (annasedlackova)Zobudila sa do nového rána. So starou bolesťou v krížoch, niežeby neznesiteľnou, ale zo dňa na deň nástojčivejšou. Pohľad do kalendára jej vlial do duše nádej. Ohó! Konečne bude mať bolesť doktorsky podloženú, zdokladovanú, pomenovanú, lieky predpísané, možno aj zaberú?Mon, 23 Nov 2009 16:58:32 +0100http://annasedlackova.blog.sme.sk/c/211145/V-cakarni.html?ref=rssPoďakovanie za Proglas (annasedlackova)K jesennej prílohe Katolíckych novín, vydanej pri príležitosti 160. výročia založenia tohto periodika, bola priložená ešte jedna príloha: básnická skladba Konštantína Filozofa Proglas, ktorú napísal niekedy v období medzi rokmi 863 a 867, teda počas pôsobenia na Veľkej Morave. Preložil Eugen Pauliny a prebásnil Viliam Turčány. Všetci sme sa o nej učili, o tom, že taká báseň existuje, vie každý slovenský maturant, ale málokto ju čítal.Sat, 21 Nov 2009 17:33:51 +0100http://annasedlackova.blog.sme.sk/c/210945/Podakovanie-za-Proglas.html?ref=rssokuliare, šatka, sako (annasedlackova)  Kladiem si otázku: nájdu sa dnes čestní ľudia, ktorí odovzdajú nájdenú vec do strát a nálezov namiesto toho, aby si ju ponechali? Nechcem sa zamýšľať nad prípadmi ukradnutej peňaženky kedysi v mäsiarni, ukradnutej kabelky z čakárne u lekára, ukradnutých rukavičiek a tašky z vozíka v samoobsluhe, zabudnutého dáždnika v učebni na ulici Guimard v Bruseli. Veru, aj medzi euroúradníkmi sa nájdu zlodeji. Možno si ho niekto požičal, lebo pršalo, a potom sa mu ho už nechcelo vrátiť. Detail. Na tieto prípady rada zabudnem. Bola to moja chyba, mala som si dávať na veci lepší pozor: zatvoriť kabelku, nenechávať ju v čakárni, vzácnejšie veci nevoziť vo vozíku, ale zamknúť ich v skrinke. Človek sa časom poučí.Fri, 28 Aug 2009 10:09:49 +0200http://annasedlackova.blog.sme.sk/c/203296/okuliare-satka-sako.html?ref=rssmoje slovenské škótsko (annasedlackova)Ľúto mi je za literárnym kurzom aj za festivalom. Edinburg vraj v auguste žije čulým kultúrnym životom, hovorí sa, že v meste je vo dne i po večeroch toľko zaujímavých podujatí, že spať môžeš v septembri. Manžel sa pôvodne vytešoval, že bude mať odo mňa dva mesiace pokoj: v auguste budem preč a v septembri budem spať. Žiaľ, nádeje mu nevyšli. Nehovorím to veľmi škodoradostne. Trochu áno, ale veľmi nie. Vytrestaná som hlavne ja, lebo som sa na kurz tešila. Prečo som nešla? Rodinné problémy.Fri, 21 Aug 2009 13:17:53 +0200http://annasedlackova.blog.sme.sk/c/202342/moje-slovenske-skotsko.html?ref=rss